2 výskumnícke miesta v interdisciplinárnom projekte o budúcnosti

Rôzne
V Ústave svetovej literatúry SAV otvárame 2 výskumnícke miesta na plný úväzok v zaujímavom interdisciplinárnom projekte o budúcnosti, „Fragile Futures: A Critical Investigation of the Intersections between Fictional and Non-fictional Accounts of the Long-term Future“, ktorý vedie náš rakúsky kolega Johannes Kaminski.  
Prihlasovanie do 27. januára na mail: j.kaminski@savba.sk🟠 #ResearchJobs #FragileFutures
The Project: The posts are offered as part of the IMPULZ project Fragile Futures: A Critical Investigation of the Intersections between Fictional and Non-fictional Accounts of the Long-term Future (PI Johannes Kaminski). This project draws on the long-term risk projections of strategic foresight reports, as published by inter-governmental organisations and multi-national companies, and places them in a dialogue with speculative and science fiction. By placing the fictional and non-fictional world-making accounts on a horizontal plane, the project breaks down the knowledge silos generated not only by subject specialization, but also by cultural boundaries. The project closes in on three areas of investigation: environmental, social and geopolitical futures.
Positions Available:
• 1 Full-Time Researcher with expertise in Russian studies
• 1 Full-Time Researcher with expertise in political science, sociology or philosophy
More:
https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=board-job&actionX=show_offer&jobs_offer_no=1153

Interaktívny hypertextový lexikón literárnej vedy bol vyhodnotený ako projekt na vynikajúcej úrovni

Správy, Udalosti

V roku 2025 osemnásťčlenný vedecký tím zo siedmich akademických a univerzitných pracovísk úspešne ukončil päťročný projekt Interaktívny hypertextový lexikón literárnej vedy s korpusom kľúčových literárnovedných textov pod vedením Romana Mikuláša z Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i. Hoci „ukončil“ nie je presný výraz, keďže Hyperlexikón literárnych pojmov a kategórií je vďaka interaktivite, doplneniam a ďalšiemu rozvíjaniu jeho obsahu nielen jedinečné, ale aj otvorené dielo. 

Cieľom projektu bolo vytvoriť interaktívny lexikón literárnovedných pojmov a kategórií literárnej vedy v médiu hypertextu spolu s korpusom kľúčových textov z literárnej teórie.  Projekt nadviazal na dielo Hyperlexikón literárnych pojmov a kategórií, ktoré bolo realizované v rámci dvoch projektov VEGA, taktiež vedených Romanom Mikulášom. Vznikla platforma https://hyperlexikon.sav.sk/, ktorá obohacuje dlhodobo vytváraný hypertextový lexikón pojmov literárnej vedy o interakciu s diskutujúcimi a o významné texty, ktoré uvedené pojmy formovali, v preklade do slovenčiny. V našom prostredí ide o jedinečné slovníkové dielo, ktoré široko a naprieč rôznymi filológiami sprostredkúva súčasné literárnovedné poznanie a je v plnom rozsahu prístupné online, odbornej verejnosti, študentstvu aj širokej verejnosti so záujmom o reflexiu literatúry.

Agentúra na podporu výskumu a vývoja ho vyhodnotila ako projekt na vynikajúcej úrovni.

Roman Mikuláš s Čestnou plaketou SAV Ľudovíta Štúra za zásluhy v humanitných a spoločenských vedách

 

Nové číslo World Literature Studies 4/2025: Slovenská literatúra v medziliterárnych a transkultúrnych súvislostiach

Knižnica online, Správy

eds. Anikó Dušíková ‒ Dobrota Pucherová

Tému tohto čísla vystihuje otázka vzájomných vzťahov slovenskej a svetovej literatúry alebo jednoduchšie: Aké je miesto slovenskej literatúry vo svetovej literatúre? Štúdie hľadajú spôsoby, ako na ňu odpovedať, a zisťujú, že ani „svetovosť“, ani „slovenskosť“ nie sú evidentné prívlastky. Načrtávajú širokú škálu možného nazerania na slovenskú literatúru ako na súčasť svetového literárneho systému: cez medziliterárne vzťahy, kultúrny transfer, transkulturalizmus, kresťanskú duchovnosť a slovanskú vzájomnosť, feminizmus či kozmopolitizmus. Problematizujú pojmy ako „centrum“/„periféria“, „malosť“ či „oneskorenosť“ a podkopávajú hegemónne koncepty svetovej literatúry. Do témy čísla štúdiami prispeli Miloslav Vojtech, Marta Fülöpová, Dagmar Garay Kročanová, Peter Darovec, Dobrota Pucherová a Mary Orsak.

O kontexte tejto témy píšu editorky v úvode o. i.: *Tému tohto čísla World Literature Studies, ktorú sme pripravili v rámci výskumného grantového projektu VEGA 2/0127/23 „Slovenská literatúra v medziliterárnych a transkultúrnych súvislostiach (2023 – 2026)“, možno čítať ako pokračovanie uvažovania o malých literatúrach a svetovej literatúre v predchádzajúcich číslach časopisu: 2/2022 (Svetová literatúra z pohľadu „malých“ literatúr, eds. Róbert Gáfrik – Miloš Zelenka), 3/2022 (Transkulturalizmus a literárnohistorické naratívy v stredovýchodnej Európe, eds. Judit Görözdi – Zoltán Németh – Magdalena Roguska-Németh), alebo 3/2023 (Svetová literatúra a národná literatúra, ed. Péter Hajdu), ale aj v iných publikáciách, na ktorých spolupracovali pracovníčky a pracovníci Ústavu svetovej literatúry SAV, napríklad v zborníku Svetová literatúra z perspektívy „malých“ literatúr (eds. Magdolna Balogh – Adam Bžoch, 2024).*

Nové číslo ďalej prináša štúdiu Libuše Heczkovej a Kateřiny Svatoňovej o podobách maskulinity u Patočku, Levinasa a Wendersa, ako aj štúdie Aleša Urválka a Veroniky Královej o časopise Merkur z oblasti nemeckých dejín ideí a recenzie zaujímavých knižných titulov.

Časopis pre výskum svetovej literatúry vydáva štyri razy ročne Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., online v režime otvoreného prístupu: Licensed under Creative Commons BY-NC-ND 4.0; tlačou: Objednávky vybavuje Slovak Academic Press, s. r. o., sap@sappress.sk, cena 1 čísla 10 EUR, celého ročníka 40 EUR plus poštovné.

Obsah – téma čísla:
MILOSLAV VOJTECH
Básnici slovenskí a svetoví: Ján Hollý, Ján Kollár a Pavol Országh Hviezdoslav ako aktéri
európskeho kultúrneho transferu
MARTA FÜLÖPOVÁ
Predstava o slovanskej svetovej literatúre ako základe slovenskej národnej identity
podľa Ľudovíta Štúra Pokračovať na Nové číslo World Literature Studies 4/2025: Slovenská literatúra v medziliterárnych a transkultúrnych súvislostiach →

Hosťovská prednáška Prekérne modernistky. Slovanské spisovateľky v Rakúsko-Uhorsku

Podujatia, Pozvánky

Guest lecture Precarious Modernists. Slavic Women Writing in Austria-Hungary 

Lena Magnone
(Internationales Forschungszentrum Kulturwissenschaften Kunstuniversität Linz in Wien)

21. január 2026 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online, v angličtine / guest lecture and discussion in English

 

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/85428730418?pwd=NJaJlDZoBoJbv8UtquCn12H9p7sYzY.1
Meeting ID: 854 2873 0418
Passcode: 578511

Lena Magnone predstaví pripravovanú monografiu Precarious Modernists. Slavic Women Writing in Austria-Hungary, ktorá vyjde vo vydavateľstve Bloomsbury v roku 2027. Publikácia reviduje dominantnú interpretačnú paradigmu sústredenú na Viedeň a ponúka zásadné prehodnotenie stredoeurópskeho literárneho modernizmu z hľadiska rodových a imperiálnych súvislostí. Na materiáli poľskej, českej, slovenskej, slovinskej, chorvátskej, srbskej a ukrajinskej literatúry rekonštruuje transimperiálne podmienky formovania ženskej autorskej subjektivity v Rakúsko-Uhorsku od polovice 19. storočia do obdobia prvej svetovej vojny.

Na základe rozsiahleho archívneho výskumu v rôznych jazykoch a národných tradíciách, Magnone skúma, akým spôsobom boli v priebehu 19. storočia spisovateľky v malých slovanských literatúrach inštrumentalizované  ako „matky národa“, pričom  ich neskôr marginalizovali mužsky dominované modernistické hnutia. Pokračovať na Hosťovská prednáška Prekérne modernistky. Slovanské spisovateľky v Rakúsko-Uhorsku →

Hosťovská prednáška o vedeckej a prekladateľskej činnosti Júliusa Špaňára

Podujatia, Pozvánky

Hosťovská prednáška
Profesor Július Špaňár ako vedec a prekladateľ alebo úvahy žiaka o diele svojho učiteľa

Andrej Kalaš
(FF UK v Bratislave)

26. november 2025 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť
+ online

Pokračovať na Hosťovská prednáška o vedeckej a prekladateľskej činnosti Júliusa Špaňára →

Prezentácia časopisu World Literature Studies 3/2025: Ukrajinská literatúra ako svedkyňa ruskej vojny proti Ukrajine

Podujatia, Pozvánky

19. november 2025 (streda) o 15.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online, v angličtine

Číslo predstavia jeho zostavovateľky dr dr. Olha Voznyuk (Slovanský ústav AV ČR) a dr hab. Kristina Vorontsova (Jagelovská univerzita v Krakove) za online účasti ukrajinských autoriek štúdií. Podujatie moderuje Dobrota Pucherová.

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/84255183046?pwd=wPZVmip0CKLyNm6KKaroIBc7fgRcgN.1
Meeting ID: 842 5518 3046
Passcode: 403140

#týždeňvedyatechniky #hybridnépodujatie #WorldScienceDayforPeaceandDevelopment

Olha Voznyuk a Kristina Vorontsova

Ruská vojenská invázia na Ukrajinu v roku 2022 zásadne ovplyvnila vývoj ukrajinskej literatúry. Literatúra sa stala prostriedkom odhaľovania traumy a nástrojom dokumentovania spoločenských a kultúrnych zmien. Tému čísla rozpracúvajú ukrajinské vedkyne, ktoré analyzujú vojnu z vnútornej perspektívy a sústreďujú sa na prebiehajúce procesy v literatúre a kultúre. Pokračovať na Prezentácia časopisu World Literature Studies 3/2025: Ukrajinská literatúra ako svedkyňa ruskej vojny proti Ukrajine →

Ústav svetovej literatúry SAV sa zapája do aktivít Svetového dňa vedy za mier a rozvoj

Knižnica online, Správy

Ponúkame čítanie a spoločné uvažovanie o mieri, vojne, ako aj o súvislostiach medzi literatúrou, literárnou vedou, humanitnovedným myslením a reálnou geopolitickou situáciou v dvoch konkrétnych číslach časopisu World Literature Studies.

  • 3/2025 na tému Ukrajinská literatúra ako svedkyňa ruskej vojny proti Ukrajine/Ukrainian Literature as a Witness of the Russia’s War against Ukraine,  eds. Olha Voznyuk, Kristina Vorontsova: The onset of Russia’s full-scale invasion of Ukraine in 2022 profoundly impacted the development of Ukrainian culture and literature. Despite the common slogan “art beyond war”, in Ukraine’s case, culture became actively engaged in resistance, resilience, and documentation. As of 2025, a number of writers and artists are defending Ukraine as soldiers, while others are demonstrating the power of literature on the international stage. Ukrainian writer Halyna Kruk has claimed that these unprecedented processes of transformation will define the face of Ukrainian poetry for the coming decades. Thus, nowadays literature serves both as a means of revealing trauma and as a tool for documenting the social and cultural transformations experienced by society during times of crisis. Ukrainian authors of the studies analyze various strategies for reconstructing and consolidating national and cultural identity. Their articles present a body of scholarship that explores wartime experiences, giving voice to diverse narrative perspectives reflecting the intricate nature of both collective and individual trauma. They explore how in the face of catastrophe, literature becomes a space where personal experience and national memory intertwine; how the war and its dramatic episodes are perceived and narrated across different contexts, including the academic environment, offering a multifaceted view of conflict, memory, and identity.
  • 4/2024 na tému Fikčné reality večného mieru/Fictional Realities of Eternal Peace, ed. Johannes Kaminski: Warfare runs against the values promoted by liberal democracies. Many literary authors, despite their often pacifist convictions, have also provided the most drastic accounts of power constellations when “peace” reveals itself as “pacification”. Irritatingly, world literature features greater examples of dystopian architectures than of happy places. Is this possibly an indication of a deeply human feature, a certain inability – or even unwillingness – to imagine a perfect world? While authoritarian leaders and ideological zealots unremittingly offer their remedies, the dystopian imagination reminds us of an important truth: even if things are not great at the moment, that does not mean they cannot get worse.

Stratená intimita Tristana a Izoldy: prednáška Jána Živčáka v Univerzitnej knižnici v Bratislave

Podujatia, Pozvánky

Ak chcete vedieť, ako to bolo s láskou Tristana a Izoldy, pozývame vás na verejnú prednášku Jána Živčáka. O podobách tohto mýtu vo francúzskych  románoch z druhej polovice 12. storočia bude hovoriť v rámci série „Čo všetko je svetová literatúra?“, organizovanej v spolupráci Univerzitnej knižnice v Bratislave a Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i. #týždeňvedyatechniky #čovšetkojesvetováliteratúra

KEDY: 12. novembra (streda) 2025 o 18.00 hod.
KDE: Seminárna sála Univerzitnej knižnice Bratislava, Klariská 5, Bratislava

„Láska na smrť“ – týmito slovami opisuje Denis de Rougemont esenciu mýtu o Tristanovi a Izolde v známej eseji Západ a láska. A naozaj – absolútna vášeň, povýšená na úroveň kultu, pulzuje v každom modernom spracovaní látky, počnúc Wagnerovou operou a končiac viac či menej gýčovými filmami. K akým hodnotám sa však hlásia najstaršie tristanovské romány, vytvorené v dialektoch starej francúzštiny v druhej polovici 12. storočia? Prednáška sa zameria na zachované fragmenty verzie od Thomasa d’Angleterre, ktoré predstavujú príbeh milencov ako čistú tragédiu, vyplývajúcu ani nie z konfliktu medzi láskou a spoločenskými konvenciami, ale z devastačnej sily nezvládnutej sexuality. Pokračovať na Stratená intimita Tristana a Izoldy: prednáška Jána Živčáka v Univerzitnej knižnici v Bratislave →